Za pocitom, že potrebujem mať všetko pod kontrolou, ako už vieme sa skrývajú programy. Každý človek to má v živote nastavené inak, pretože má inú cestu, poslanie a iné energie. Časom si začneme sami klásť prekážky, zábrany, obchádzky a radosť z nášho života pomaličky vyprchá. Čo je najhoršie, ani si to nevšimneme a smútok sa môže stať našou samozrejmosťou a každodennosťou. Medzi prvé signály, že niečo v našom živote nie je v poriadku je, keď zistíme, že sme sa prestali smiať!!! Ďalšie príznaky, že je človek pred vyhorením sú:

-zvyšuje sa váha, kompenzuje sa jedlom, kompenzuje sa pocit spokojnosti a šťastia

-nechuť do jedla, človek veľmi schudne

-chronická únava a potreba spať, ležať alebo pocit lenivosti

-nespavosť v noci 2-4 hodina nočná

-pocit zimy, telo má pocit- chyba energia

-závislosť, alkohol, cigarety, jedlo, káva, sex

-nechuť na sex

-apatia, strata radosti, nič ma nebaví

-strach alebo hnev

Najčastejšie myšlienky pred vyhorením.

Pátrame po tom, čo sa stalo, čo nám chýba, prečo nie sme šťastní. Veď máme všetko čo potrebujeme, často si kúpime aj to, čo nepotrebujeme v domnení, že nám to urobí na chvíľu radosť, alebo naopak máme pocit veľkého nedostatku. Pozriem sa dookola a vidím veci, po ktorých som kedysi túžil, čo mi urobili radosť s uvedomením si, že len na malú chvíľku. Teraz len sedím a nechápem, čo sa stalo. Kedy sa to celé pokazilo? Prečo sa nesmejem? Prečo mi tie veci okolo nerobia už radosť? A vlastne sa mi už ani premýšľať nechce, prečo a kedy začal môj smútok.

A vlastne načo vôbec som? A načo tu vlastne mám ešte zostať? Keď mi nič nerobí radosť? Načo taký život? Dokedy tu ešte takto smutný a nešťastný mám byť. Prežívať? Nešťastný. Nikto ma už nepotrebuje. Všetko som si splnil? Deti už majú vlastný život, vlastné radosti a starosti. Oni si plnia sny. Vzťah? Partner? Láska. Čo je to vlastne láska? To, že sme ešte po toľkých rokoch spolu? Láska je to, že sa nehádame, ešte sa nehádame alebo už sa nehádame. Sme si ľahostajní. Je toto láska?  Keď áno, tak prečo nemám pocit šťastia ? Prečo nemám radosť, prečo sa nesmejem, prečo mi vadí rutina? Asi niečo nerobím dobre v živote. Veď ako dieťa som bol šťastný, toľko radosti a smiechu som nemal v celom mojom živote.

To je rutina, každý deň, každé ráno , každý večer, každý víkend dookola to isté sa opakuje, točí ako taký kolotoč, kedy vieš, že ten koník sa vráti, ide okolo teba za tým autíčkom a pred tou lokomotívou dookola zas a znova. Vieš s presnosťou povedať, čo sa udeje, čo povie, ako bude reagovať…. To už nie je zábavné ani zaujímavé ani nič nové. Nie je dôvod sa smiať. Poznáš to ako obohratú platňu. Rutina, dookola vždy ten istý kolotoč. Na jednej strane ma kolotoč unavuje, na druhej strane mi vyhovuje poznané a neradi robíme zásadné zmeny.

 

Tento stav rutiny, kolotoča nám nevyhovuje a s tým treba niečo urobiť. Ale kde začať? Zabehnutý život je veľmi pohodlný, nič netreba riešiť. Všetko je známe a človek má istotu, bezpečie v tom, že pozná kolotoč. Bezpečie, že mám svoj život pod kontrolou (aspoň si to myslím).

Zmena je nevyhnutná a znamená posun vpred.

 

Toto je príklad myšlienok, ktoré nám idú mysľou ako predzvesť depresie alebo vyhorenia. Melanchólia sa stane naším každodenným spoločníkom. Pokiaľ si uvedomíme skutočnosť, že sme nespokojní v živote, tak sme to my, čo sme dopustili, aby sme sa sem dostali a zmeniť tento stav môžeme tiež len my. Najčastejšie sa sem dokopeme sami, pretože sme v zajatí našich vzorcov, programov, nastavení a blokov v podobe odpovedí, prečo NIE. Nemôžem nič zmeniť v mojom živote, ani to, čo mi nerobí radosť. Často sami sebe nedovolíme zmeniť nespokojné zaužívané konanie. Neodídeme z práce, v ktorej sme nešťastní, od tyrana partnera atď. Odpovieme si, že nemôžem, lebo, lebo, lebo … výhovorky. Odpovede na otázku, prečo nemôžem zmeniť vo svojom živote niečo, čo mi už dávno nevyhovuje, sú vymyslené naše predpoklady, čo by sa v skutočnosti mohlo stať, keby sme tú zmenu urobili. V skutočnosti my nevieme dopredu, čo všetko sa môže stať.  Nikto mi nedrží zbraň pri hlave, aby som zmenu neurobil. Vždy je lepšie robiť zmeny ako dlhodobo žiť nešťastný. BEZ ZMENY NIE JE POSUN.