Keď sa narodíme, dostaneme do vienka akýsi softvér. Je to súbor energií, ktoré si vybrala naša duša, aby zvládla svoju životnú cestu. To znamená, že sa narodíme presne v deň a hodinu, minútu, keď sú pre nás energie vhodné a narodíme sa tým rodičom, skrze ktorých sme schopní zažiť presne tie skúsenosti, čo nás posúvajú ďalej. Zároveň od nich dostaneme genetickú povahu potrebnú k našej dokonalosti. Je to vlastne náš základný potenciál, kapitál do života v podobe povahy a našich potrieb, ktoré sa prejavia hneď po narodení. Každé novorodeniatko sa správa inak, niektoré sa rýchlo rozplačú, iné sú veľmi pokojné, niektoré prespinkajú celé noci a dni, iné zase nespia. Ešte nevieme, nechápeme, čo s týmto potenciálom, energiou urobíme, lebo náš život práve začína. V tomto momente sme čisté vedomie, ktoré prišlo sem na tento svet niečo krásne zažiť, či už veľké dobrodružstvo alebo nadobudnúť skúsenosti. Niečo sme sem prišli vytvoriť a naučiť sa. Zanechať po sebe niečo pekné a vytvoriť to pre budúce generácie. Ešte netušíme čo a ako, ale duša sa veľmi teší za tento veľký dar a možnosť naplniť naše poslanie. Vedomie sa raduje z tejto úžasnej veľkej jazdy s názvom ŽIVOT.

Stav čistého vedomia sa postupne výchovou a socializáciou začne potláčať až strácať. Deti žijú v prítomnom okamihu približne do svojich 7. rokov a sú TU a TERAZ. Nežijú v minulosti a nezaťažujú sa budúcnosťou tak ako dospelí. Často sa dieťa v jednom momente hrá, je v pohode a v druhom sa rozplače alebo hnevá. Prejavuje svoje emócie a pocity hneď, je mu jedno kde sa práve nachádza a kto ho vidí. Žije svoj život autenticky a bez podvedomých programov. Nerieši, či je práve teraz vhodné plakať, kričať alebo prejavovať akékoľvek svoje emócie. Skrátka to robí. Časom si túto úprimnú detskú radosť zo života potlačíme. Neskôr sa deformujeme a začneme svoje emócie skrývať, a čo je horšie, aj potláčať, dávame si akúsi masku „dokonalosti.“ Svet, čiže naše okolie, nás učí čo je vhodné, čo sa patrí a čo nie. Paradoxom je, že každá kultúra, náboženstvo alebo národ to má inak a všetci sú presvedčení, že to oni majú najlepšie. Tak ako to je?

V  období nášho detstva  sa rodia naše prvé myšlienkové vzorce, programy a bloky. Vznikajú po potlačení si silných, prežitých emócií. Program je zautomatizovaný myšlienkový vzorec, na základe ktorého vzniká naše životné nastavenie. Naše nastavenie priťahuje do života tie situácie, ktoré práve žijeme. Myšlienkové vzorce, čiže programy, na základe ktorých konáme a riadime naše myšlienky, si tvoríme najčastejšie v detstve. Často nás v detstve dospelí neberú ako rovnocenné bytosti, čo v deťoch vyvoláva pocit poníženia, alebo odmietnutia.

Tieto vzorce majú pôvod vo výchove. Dieťa vníma svet a sťahuje do seba všetky vzorové správania sa okolo seba. Pozoruje najviac svojich rodičov a začne ich napodobňovať, opakuje, kopíruje ich v domnienke, že to je správne. Učí sa žiť tak ako žije a správa sa okolie. Najčastejšie od rodičov, starých rodičov, učiteľov atď. Dá sa povedať, že svet vníma ako akcia – reakcia. Sťahuje a nasáva do seba ako špongia všetko, čo vidí okolo vo svete. Tieto vzorce sa podvedome zautomatizujú a riadia naše konanie. Počas života si ich neuvedomujeme, osvojujeme, zautomatizujeme a stávajú sa našou prirodzenou súčasťou. Žijeme v presvedčení, že naše správanie sa je správne a v nevedomí, že nás vzorce vedú alebo brzdia. Neskôr vzorce prevezmeme z okolia od ľudí okolo nás alebo zo životných skúseností, odkiaľkoľvek.